Oponický hrad

Figur

Entstehungsdatum
pred rokom 1300

Adresse
Oponice,
Oponice

Beschreibung
Oponice, svojho času nazvané poetkou Eloise Beutelovou "La perle de Hongrie" (perla Uhorska) boli osídlené už od praveku. Je to pochopiteľné vzhľadom k výhodnej geografickej polohe medzi riekou Nitrou a Tríbečským pohorím. Posledných 700 rokov dominuje tejto lokalite malebný hrad s bohatou a pohnutou históriou.
Jedným z hradov dohliadajúcich na údolie rieky Nitry s dôležitými stredovekými komunikáciami bol Oponický hrad. Jeho zrúcanina nad rovnomennou obcou nás i dnes upúta pri pohľade z údolia na členitý masív Tríbečského pohoria.
V listinách sa Oponický hrad prvý raz spomína v roku l300, kedy ho spravoval Čákov kastelán komes Valentín, syn Bohuslava z Trstian.Výbojnou politikou Matúša Trenčianskeho boli začiatkom l4. storočia násilne zaujaté aj okolité majetky nitrianskeho biskupstva a kapituly, čím sa Oponický hrad stal po predčasnej smrti Matúšovho brata ochrancom jadra rozrastajúcej sa Matúšovej dŕžavy.
Po smrti Matúša Čáka Trenčianskeho bez dedičov v roku l32l boli tunajšie Matúšove hrady na kráľov pokyn v krátkom čase obsadené kráľovským vojskom, ktoré viedol magister Mikuláš z rodu Gutkeled. Niektorí bývalí Matúšovi kasteláni, keďže videli márnosť svojho odporu, vzdávali sa bez boja. Tak to bolo i v prípade Oponíc. Tunajšieho Matúšovho kastelána Jána, syna Markuša z Výčapiek, kráľ dokonca obdaroval za to, že mu bez boja vydal Oponický hrad.Zmena v držbe hradu nastala v roku l392, kedy hradné panstvo získali tri dcéry Mikuláša z Čeklísa a ich manželia, z ktorých Peter, syn Tomáša zo Stráží, sa na základe deľby majetkov v roku l395 stal jediným majiteľom hradu a prislúchajúcích obcí - Oponice, Lehôtka a Polianka. Peter sa stal aj zakladateľom rodu Apponyiovcov, ktorého členovia si od roku l4ll píšu predikát po hrade - de Apon a jeho zásluhou získali Oponice v roku l396 aj právo slobodného týždenného trhu.
V staršej literatúre tradovaná zmienka o dobytí a zničení hradu husitmi sa nezakladá na pravde, pretože hrad bol ešte neskôr, v časoch panstva Jána Jiskru a bratríkov, bezpečným útočiskom pre Aponiovcov a ich spriatelených rodín a boli v ňom bezpečne strážené cennosti z okolia. Pravdou však je, že husiti na jeseň roku l43l prešli Ponitrím a vypálili Malé i Veľké Oponice.13 Už v druhej polovici l5. storočia mali Aponiovci vo Veľkých Oponiciach šľachtické kúrie, ktoré v čase bezpečia boli ich trvalými obydliami a hrad slúžil najmä na úschovu rodinných cenností i ako útočisko v čase ohrozenia. O tom, že sa Apponyiovci na hrade trvalo nezdržiavali, svedčí aj lúpežné prepadnutie nedbalo stráženého hradu poddanými Anny Ludanickej z neďalekých Ludaníc v roku l5l4.
Hrad, ako to uvádza Matej Bel, vynikajúco uchránil majiteľov i susedov v čase tureckých nepokojov.Po Petrovej a Pavlovej smrti zostala väčšina hradu bez údržby a osud chátrajúcej stavby dovŕšil požiar v roku l645.. Napriek tomu hrad neskôr poslúžil za útočisko kuruckým povstalcom, takže ho po obsadení na začiatku l8. storočia cisárske vojská zbúrali.

Zurück


Top