Erdödy Jozef (1754 - 1824)

obrázok

Dátum a miesto úmrtia
12. 06. 1824, Davos

Pôsobnosť
Piešťany, Hlohovec, Nitra, Viedeň, Budapešť

Typ autority
Zaslúžil sa o budovanie kúpeľnej osady a o rozvoj miestnych kúpeľov, významný hodnostár a funkcionár monarchie, popredný šľachtic.

Citácia
Kúpeľní lekári v Piešťanoch. (Pohľad do histórie). Bibliotheca Pescana II. (Piešťany: Balneologické múzeum, 2003, s. 12.)

Životopis
Jozef Erdödy sa narodil v roku 1754. Bol synom Jána Nepomuka Erdödyho a Terézie, rod. Pálfiovej. Mal jedného brata. Jeho prvá manželka bola Antónia, dcéra kniežaťa Adama Baťána (?-1794), druhá Alžbeta, rod. Mayerová. Deti nemal. Po štúdiách hospodáril na rodových majetkoch. Pôsobil v stoličnej a krajinskej správe, dedičný kapitán varaždínskeho hradu a varaždínsky župan, 1779 - 1782 správca úradu hontianskeho župana, 1798 - 1813, nitriansky župan, referent - minister miestodržiteľskej rady pre hospodárske a náboženské záležitosti, radca a podkancelár uhorskej dvorskej kancelárie, kráľovský hlavný dvorník a krajinský komorník. Práve on sa pričinil v Piešťanoch ako vtedajší majiteľ, gróf, nitriansky dedičný župan a štátny minister viedenskej vlády, o rýchlejší rozvoj tunajších kúpeľov. Gróf Jozef Erdődy, ktorý zasadol na prestol hlohovského panstva roku 1789, mal dosť schopností a síl, aby v období napoleonských vojen našiel spôsob a prostriedky na konsolidáciu zdedeného majetku a konečne začal aj s výstavbou piešťanských kúpeľov. V literatúre 19. storočia ho označovali za zakladateľa a budovateľa kúpeľov. Vtedajšia politicko-ekonomická situácia ho nabádala investovať do kúpeľov ako výhodného zdroja nových príjmov. Prvé drevené budovy kúpeľov z konca 70. a 80. rokov 18. storočia konečne prelomili bariéru zaostalosti piešťanských kúpeľov a stali sa odrazovým mostíkom ich nastávajúceho rozvoja. K pôvodnej budove so spoločnými kúpeľmi dal gróf začiatkom 90. rokov 18. storočia pristaviť krytý bazén pre honoráciu s názvom Gehbad - Panský kúpeľ. Ubytovanie a spoločenský život sa z okolitých obcí, najmä z Piešťan, začal čoraz viac sústreďovať do rozrastajúcej sa kúpeľnej osady Teplice, ktorá sa najmä v nemeckých spisoch začala označovať ako Malé Piešťany. Erdödy dal v roku 1821 postaviť murovanú štýlovú klasicistickú budovu s vaňovými kúpeľmi s prvým piešťanským zrkadliskom (dnešné Napoleonské kúpele III). Výsledky zveľaďovacieho úsilia Jozefa Erdödyho si možno overiť na významnom dobovom dokumente. Je ním plán kúpeľov v Piešťanoch, ktorý ako litografiu v roku 1824 vyhotovil Frauenfeld a Lichtenstern. K šíreniu dobrej povesti kúpeľov prispela najmä bohatá publicita, ktorá sa Piešťanom dostávala v súborných balneologických, hydrografických a geografických spisoch. Najpovolanejším autorom z tohto obdobia je MUDr. František Scherer, zakladateľ a priekopník modernej vedecky zdôvodnenej balneoterapie. Záverom možno povedať, že celé historické pozadie - prenikanie osvietenských ideí zo západu, ako aj príkaz panovníčky Márie Terézie z roku 1763, aby sa v celej ríši robili prieskumy termálnych a minerálnych vôd - podmieňovalo v 19. storočí rozvoj kúpeľov v celej monarchii. Stavali sa nové kúpeľné a ubytovacie objekty, zavádzali sa modernejšie liečebné metódy a kúpeľným hosťom sa vytváralo také prostredie, na aké boli zvyknutí doma. Grófa Jozefa Erdödyho možno právom označovať za prvého významnejšieho budovateľa kúpeľov i kúpeľnej osady. Pochovaný je v Smoleniciach.

Späť


Top