Kľubica Sekera Eduard (1912 - 1978)

obrázok

Narodený
20. 03. 1912, Liptovská Osada

Dátum a miesto úmrtia
14. 07. 1978, Piešťany

Pôsobnosť
Piešťany

Typ autority
Neúnavný objavovateľ, dokumentarista a propagátor piešťanských reálií.

Citácia
Kto bol Edo Kľubica Sekera? (Revue jar 2007. Vydavateľ: Mesto Piešťany. Autori textu: Robert Bača, Ľubomír Mrňa. Reprofoto: Jozef Radošinský)

Životopis
Narodil sa 20. marca 1912 v Liptovskej Osade. Rozhodol sa pre životnú dráhu učiteľa. Učiteľský ústav v Spišskej Kapitule absolvoval v roku 1931, tzv. skúšku spôsobilosti vykonal v Leviciach v roku 1934. V rokoch 1931-32 pôsobil v Nitrianskych Sučanoch a následne vo Veľkom Orvišti pri Piešťanoch. Rodený Lipták natrvalo vymenil chladnejšie hory rozhrania Veľkej Fatry a Nízkych Tatier za teplé nížiny Piešťan.
Rola pedagóga mu nijako nesedela a sníval o zmene kariéry. Kontúry nového povolania sa začali rysovať v rokoch vojnového Slovenského štátu (1939-45). Po likvidácii demokratickej politickej štruktúry ČSR a uchopení moci Hlinkovou slovenskou ľudovou stranou emigroval do zahraničia prvý piešťanský žurnalista Artur Kraus. Pomyslenú novinársku štafetu vtedy prevzal Edo Kľubica. Svoje príspevky zasielal do českých i slovenských denníkov. Už v tom čase začal používať umelecké prímenie Sekera, avšak najčastejšie publikoval pod skratkou „eks“. Keď v júni 1948 vyšlo prvé číslo mesačníka Riaditeľstva štátnych kúpeľov v Piešťanoch „Saluberrimae Pistinienses Thermae“ (SPT), v jeho tiráži bol uvedený Edo Kľubica Sekera ako hlavný redaktor. Časopis zapĺňal aktualitami, článkami z histórie i fotografiami. Hoci v tom čase nastupujúci nový totalitný režim už tvrdo vnucoval ateistickú ideológiu, on naďalej zverejňoval fotografie spojené s iným vnímaním sveta - kríže, kaplnky, kostoly, či také udalosti z kúpeľov, ako je posviacka prameňov. V dvojčísle 2-3 (SPT 1948, str. 16) sa nachádza jeho karikatúra. Predstavuje ho „na potulkách s rolleiflexom“, ktorým robil svoje dokumentárne fotozábery. Muž s čiernou šticou, na ktorého si azda spomenie už len zopár piešťanských pamätníkov. V päťdesiatych rokoch 20. storočia sa stal propagátorom civilného leteckého snímkovania Piešťan a vynakladal mnoho úsilia, aby presvedčil kompetentných, že fotografie nebudú zneužité na vojenské účely nepriateľskými kontrarozviedkami. Dnes sa nachádzajú v archíve kúpeľov, niektorých piešťanských inštitúciách i v súkromných zbierkach.
Nehynúcou zásluhou Eda Kľubicu Sekeru je znovuoživovanie miestnych tradícií. Uvedomil si, že zahraniční návštevníci prahnú po histórii objavenia liečebného účinku bahna, preto propagoval logo páva, po barlolámačovi druhého symbolu Piešťan. Bol to páv, ktorý sa mal uzdraviť ako prvý tvor upozorniaci ľudí na všemocnú liečivosť „mazľavého blata“. Pávy sa dlhé roky na Kúpeľnom ostrove chovali, kým ich škrekľavé zvuky nezačali pacientom prekážať, a tak sa jedného dňa vytratili z miestneho koloritu natrvalo. K aktivitám fotografa možno priradiť ešte vlastnosť bohéma, ktorú mnohí ľudia zamieňali s čudáctvom. Láska k dobrému vínu bola azda tou inšpiráciou, vďaka ktorej videl veci tak, ako ich iní uvidieť nikdy nemohli. S istou nadsázkou by sa dalo povedať, že sa narodil trochu skôr ako sa mal. Jeho túžba po slobodnom povolaní a nespútanom tvorivom rozlete by viac svedčala dobe dnešnej, nie tej socialistickej. Dnes už len malá kovová tabuľka na náhrobnom kríži cintorína na Žilinskej ceste (sektor A) hlása, koho kosti sú v hrobe uložené. Bez akejkoľvek pompéznosti, bez snahy upútať pozornosť. Pedagóg, redaktor a fotograf Edo Kľubica Sekera ukončil púť pozemského sveta 14. júla 1978 v Piešťanoch.

Odkazy


Top