Detaily - Piešťanské informačné centrum



Hlohovský kostol sv. Petra

obrázok

Dátum vzniku
románske obdobie

Adresa
Hlohovec,
Hlohovec

Popis
Prvá písomná zmienka o kostole sv. Petra v Hlohovci je obsiahnutá v listine nitrianskej kapituly z roku 1297. Ide vlastne o výmenu majetkov medzi komesom Abom, synom magistra Abu a magistrom Abrahámom Rufom, synom Menolda. Ako vyplýva z listiny, zem na druhej - ľavej strane Váhu nazývanej takisto Hlohovec si ponecháva Abrahám sám pre seba aj s mýtom, ktoré vyberá od ľudí prichádzajúcich od Červeníka ( de Rufo castro) popod kostol sv. Petra (ecclesiam beati Petri apostoli) cez Hlohovec. Táto zmienka nám aspoň trochu približuje totiž polohu dnes už neexistujúceho kostolíka. Isté je, že musel ležať pri nejakom brode cez rieku Váh, relatívne blízko Červeníka, ktorý sa v stredoveku nachádzal oveľa bližšie než je tomu dnes ( ležal v oblasti dnešnej dediny Leopoldov). Donedávna sa myslelo, že kostol ležal priamo v Hlohovci, avšak samotný kostol sa nachádzal zrejme naozaj v dedine Svätý Peter.
Prvého po mene známeho farára - Jakuba poznáme z roku 1332, kedy udáva pápežským poverencom - subkolektorom výšku svojho príjmu ( benefícia) 1 hrivnu ročne, z ktorej je povinný zaplatiť desiatok vo výške 6 grajciarov.
Ďalšie údaje o kostole sú z roku 1381, resp. o jej farárovi Mukulášovi. Spomínaný farár je poverený Klárou, vdovou po Mikulášovi Kontovi, aby v jej mene predstúpil pred nitriansku kapitulu a požiadal o prepísanie výsadnej a konfirmačnej listiny kráľa Ľudovíta z rodu Anjou pre magistra Petra, syna Juraja.
Začiatkom 15. storočia informuje bula pápeža Bonifáca IX. Z 8. apríla 1401, že sa udeľujú odpustky tomuto kostolu, dozvedáme sa aj o ďalších cirkevných stavbách v mestečku. Je to kaplnka Panny Márie, kostol sv. Mikuláša a Všetkýchsvätých.
Pri farskom kostole sv. Petra v Hlohovci vznikla pravdepodobne už v 14. storočí farská škola, na ktorej sa vyučovalo i v 15. storočí. O jej dobrej úrovni svedčí skutočnosť, že práve z Hlohovca odchádzali viacerí študenti na univerzitu do Viedne.
Zaujímavé údaje nám poskytuje kanonická vizitácia z roku 1559, kde o jeho polohe nachádzame celkom konkrétnu zmienku. Vizitátor totiž kostol pre turecké nebezpečenstvo nenavštívil, ale z diaľky ho videl - zrejme spoza Váhu. Uviedol, že na cintoríne vo Svätom Petri sa nachádza kaplnka alebo tiež kostolík, ktorý je vo veľmi zlom stave. Zmienil sa i o tunajšom farárovi Jánovi, ktorý má síce ženu a nedodržiava celibát, ale inak ho nazýva dobrým katolíkom. Už v roku 1560 cirkevné orgány vysielajú iného vizitátora Michala zo Segedína, ktorý potvrdzuje, že farský kostol sa nachádza vo veľmi zlom stave. Spomína i miestneho farára, ktorým je starý kňaz Matej, vicearchidiakon, neženatý.
Posledný krát sa spomína kostolík v roku 1813, kedy v dňoch 26. až 30. augusta sa na Považí udiala jedna z najväčších povodní Horného Uhorska. Voda vtedy zrovnala so zemou desiatkyu dedín na Považí a vyžiadala si 287 ľudských životov.
Podľa tradície v týchto dňoch Váh vystúpil z koryta aj pri Svätom Petre a strhol so sebou kostol na cintoríne spolu s farou.