Piešťany sa vďaka svojim klimatickým pomerom môžu pochváliť veľkou druhovou rozmanitosťou drevín. V piešťanských parkoch aj na celom území mesta môžeme nájsť mnohé pôvodné, ale aj vzácne cudzokrajné stromy.
Okrem estetického zážitku z ich vnímania poskytujú domácim i návštevníkom Piešťan priestor na odpočinok, relaxáciu, spríjemňujú životné prostredie a dotvárajú atmosféru kúpeľného mesta. Malo by byť prirodzenou potrebou každého človeka chrániť a zachovať aj pre ďalšie generácie prírodné bohatstvo, ktoré predstavujú.
Z množstva piešťanských stromov vám ponúkame aspoň niekoľko takých, ktoré sú v nejakom ohľade (pôvodom či vzhľadom) výnimočné a ich výskyt na Slovensku je vzácnosťou. Svojou krásou a jedinečnosťou si rozhodne zaslúžia vašu pozornosť, keď pôjdete okolo...
Platan javorolistý
(Platanus x acerifolia)
Stromy vysoké až 40 m so širokou korunou, architektonicky veľmi cenné. Najrozšírenejší „európsky“ platan je kríženec amerického platanu západného a platanu východného z Malej Ázie. U nás sa pestuje zhruba od roku 1835. Na niektorých miestach Slovenska dosahuje úctyhodné rozmery. Medzi obrov možno zaradiť i platan za hotelom Thermia Palace. Optimálne sa prispôsobuje otepľovaniu z dôvodu klimatických zmien. Platan má tvrdé drevo a charakteristickú mapovite sa odlupujúcu borku, čo spôsobuje mapovitú škvrnitosť kmeňov.
Magnólia soulangeova
(Magnolia x soulangeana)
Pomenovaná na počesť Pierre Magnola, riaditeľa francúzskej botanickej záhrady, kde okolo roku 1826 kríženec vznikol. Opadavý veľký ker alebo viackmenný stromček dorastá približne do 9 m. Veľké zvončekovité kvety majú podľa kultivarov bielu až purpurovú farbu, kvitne v máji. Najstaršie kry pri hoteli Slovan majú kvety ružové, pri hoteli Thermia Palace biele. Hrboľaté červené súplodie dozrieva v septembri. Ich pestovanie a rozmnožovanie vyžaduje chránené miesta a záhradnícku odbornosť.
Katalpa bignóniovitá
(Catalpa bignonioides)
Majestátne stromy s veľkým dekoratívnym listom, bielymi až ružovými kvetmi a zaujímavými plodmi v tvare cigár vytvárajú počas roka vzájomne prepojený dynamický rytmus. Katalpy sú krásne v každom ročnom období. Stromy pôvodne rastúce na brehoch potokov a v nízkych lesoch juhovýchodu Spojených štátov našli uplatnenie v našich parkoch a záhradách, kde sa vynímajú ako solitéry, najmä v chránených a teplých lokalitách. Katalpa na Kúpeľnom ostrove bola vysadená po roku 1945. V ležiacej podobe otvára vstup k termálnym jazierkam niekoľko desaťročí. Výška 15 m, kvitne v júli, plody ostávajú na strome po celý nasledujúci rok.
Ginko dvojlaločné
(Ginkgo biloba)
Pokladá sa za najstaršiu „žijúcu fosíliu“ na Zemi, súčasťou jej vegetačného krytu je už asi 200 miliónov rokov. Je tiež prastarou kultovou rastlinou Ďalekého východu, pestovaná v blízkosti sídiel a kláštorov. Strom sa môže dožiť až 2 000 rokov. Do Európy boli prvé ginká dovezené z Číny okolo r. 1730, odvtedy sa pestujú v mnohých záhradách, parkoch a zbierkach ako botanická kuriozita s veľkou estetickou hodnotou. Elegantné pyramidálne koruny dosahujú výšku okolo 20 m, listy na jeseň vyfarbujú krásne banánovo žlto, dozretie plodov veľkosti čerešne vyžaduje blízkosť otcovskej a materskej rastliny. Ginko v mestskom parku pri hoteli Leier dosahuje vek okolo 90 rokov.
Topoľ čierny
(Populus nigra)
Je prirodzene rozšírený v celej strednej Európe a zasahuje i na ostatné kontinenty. Jeho prirodzeným prostredím sú alúviá riek a potokov. Hoci sú veľmi cennou krajinotvornou drevinou, v poslednom storočí ho nahrádzajú rôzne hybridy. Mohutné stromy dorastajú v starobe (okolo 80 rokov) 30 m. Medzi najstaršie veľmi cenné pamätné kusy patria pôvodné exempláre na kedysi zaplavovanom území v blízkosti Lodenice a campingu, pred hotelom Máj a v okolí Rymplerovej važiny v obci Banka, ktoré dosahujú vek až 150 rokov s obvodom kmeňa 4 - 5 m.
Jaseňovec metlinatý
(Koelreutheria paniculata)
Menší, často krovitý stromček pochádzajúci z východnej Ázie zo suchých údolí riek. Dorastá u nás do výšky 10 m. Rovnako ako perovité vykrajované listy - na jeseň červené - sú zaujímavé bohaté metliny žltých kvetov v júni a v júli a červenohnedé nafúknuté tobolky pokrývajúce celý strom koncom leta. Pre svoju farebnosť sa stáva vyhľadávaným alejovým a mestským stromom. Najkrajšie piešťanské exempláre zdobia kaplnku pred Kolonádovým mostom.
Ľaliovník tulipánokvetý
(Liriodendron tulipifera)
Krásny, všestranne použiteľný strom s elegantnou korunou, dosahuje výšku až 40 m. Veľmi stará drevina známa z kriedových útvarov. Z Ameriky do Európy bol prenesený veľmi skoro (r. 1663) pre svoje kvalitné farebné drevo a zaujímavý vzhľad. Listy lýrovitého tvaru sa v jeseni farbia na sýtožlto a kvety veľkosti tulipánov žltozelenej farby s oranžovou kresbou (jún až júl) ho robia cenným pre parky i krajinu. Najvyšší z piešťanských ľaliovníkov nájdeme v trojuholníku oproti vstupu na Kolonádový most.
Metasekvoja čínska
(Metasequoja glyptostroboides)
Metasekvoja čínska je žijúca fosília medzi ihličňanmi. Bola známa z paleobotanických nálezov v rôznych častiach sveta. Roku 1949 ju znovu objavili v čínskom údolí Šuj - sa a rozoslali semená i do Európy. Ihličnatý strom vysoký asi 35 m, podobný tisovcu, rýchlo rastúci, s nádherne pomarančovo vyfarbujúcim olistením pred opadom. Vlhkomilná, perspektívna parková drevina. Túto botanickú zvláštnosť nájdeme na nábreží Váhu pri hranici areálu hotela Slovan a v areáli záhradníckej školy.
Gledíčia trojtŕňová
(Gleditsia triacanthos)
Severoamerická drevina s ľahkou vzdušnou korunou. Dorastá do výšky 45 m. Charakteristickým znakom sú na kmeni a konároch sa tvoriace hnedočervené ostne dlhé až 20 cm. Rovnako nápadné sú koncom leta fialovočervené kosákovité struky dlhé až 30-40 cm so sploštenými semenami. V Európe sa pestuje asi od roku 1700 vo veľkých parkoch a alejach. Do ulíc sa vysádzajú jej farebné a zakrslé kultivary. Niekoľko gledíčií rastie v mestskom parku a za hotelom Thermia Palace na nábreží Obtokového ramena Váhu.
Autor fotografií: Ľubomír Škorňák