Torkos Justus Ján (1699 - 1770)

Datum und Geburtsort
15. 12. 1699, Györ

Datum und Sterbeort
07. 04. 1770, Bratislava

Wirkungsbereich
Piešťany, Bratislava

Type of authority
Lekár, chemik, balneológ, ktorý skúmal liečivé piešťanské pramene.

Citation

Biographie
V r. 1711 - 1714 študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a 1714-1715 v Bratislave, žiak - M.Bela, 1715-1718 na univerzite v Halle, 1718-1720 farmáciu a chémiu na súkromnej škole K. O Mollera v Banskej Bystrici, 1720 - 1724 filozofiu a medicínu v Halle. Župný lekár Komárňanskej, Ostrihomskej stolice, rodinný lekár v Bratislave. Zaoberal sa výrobou liekov z alkalických minerálnych solí. Výsledky výskumov publikoval v štúdiách a monografiách. Autor prvého uhorského liekopisu (Taxa Pharmaceutica Posoniensis) a prác o dobovom zdravotníctve a verejnej hygiene. Pokúsil sa v Bratislave založiť prvý lekársky spolok. Člen Kráľovskej zdravotníckej rady, 1751 čestný člen Societas botanica Fiorenta, 1752 člen Societas scientarium Londoniensis. Zaujímal sa o piešťanské liečebné pramene a osobne ich skúmal pri svojich študijných cestách v rokoch 1732, 1740, 1743 a 1745, keď vyšlo jeho dielo "Schediasma de thermis Postheniesibus" ("Náčrt o piešťanských kúpeľoch"). Je to prvá ucelená monografia o Piešťanoch a obsahuje viaceré myšlienky platné dodnes. V úvodnej časti monografie podal historický prehľad údajov o piešťanských kúpeľoch od viacerých starších autorov. V ďalšej stati opísal hydrologické pomery v okolí prameňov termálnych vôd v Piešťanoch a potvrdil pozorovania viacerých autorov, že termálne pramene boli v niektorých rokoch na teplickej - piešťanskej strane Váhu, v iných rokoch zase na druhej strane pri Banke. "Vandrovanie prameňov" ako osobitnú vlastnosť piešťanských termálnych prameňov vysvetlil Torkos tým, že ide o hydraulickú tlakovú spojitosť vážskej vody s prameňmi. Je to jedna z jeho objavných myšlienok. V tom čase aj Váh menil z roka na rok polohu svojho koryta. Torkos navrhol zásadné riešenie na ochranu prameňov a odporučil hrádzami vymedziť a usmerňovať tok Váhu vo vzdialenosti asi 100 m od bananského vŕšku - dnešná Červená veža, teda približne v miestach dnešného riečiska. Týmto návrhom predstihol svoju dobu, ale jeho idea sa realizoval až po vyše 100 rokoch, v druhej polovici 19. storočia, keď sa vlastne vytvoril kúpeľný ostrov. Pozoruhodný je aj jeho pokus o vysvetlenie tvorby piešťanského liečivého bahna. Objavný je dodnes platný Torkosov názor, že termálne vody pochádzajú z priľahlých častí Považského Inovca. Značnú časť monografie venoval opisu metód, ktoré použil pri skúmaní chemického zloženia a fyzikálnych vlastností termálnej vody. Torkosove pokyny o kúpaní v termálnej vode sú v podstate s určitými úpravami platné dodnes. Odporučil obozretné a rozumné vedenie kúpeľnej liečby s časovým vymedzením kúpania pri chorobách vhodných na liečbu a súčasne uviedol ochorenia, pri ktorých môže liečba uškodiť. V závere si želal, aby zemepáni vynaložili viac pozornosti a úsilia bezpečnosti a pohodliu návštevníkov kúpeľov. Vyčítal tak zemepánom, že liečivé pramene zanedbávali.
V r. 1993 bolo podľa tejto osobnosti pomenované nábrežie od Hornej hate po Krajinský most pri Obtokovom ramene Váhu na Nábrežie J. J. Torkosa.