MUDr. Weinberger Samuel (? - 1909)

obrázok

Pôsobnosť
Piešťany

Typ autority
Lekár, autor príručky o piešťanských kúpeľoch.

Citácia
Kúpeľní lekári v Piešťanoch. Pohľad do histórie. (Bibliotheca Pescana II. (Piešťany: Balneologické múzeum, 2003, s. 27 - 31.))

Životopis
Po tragickom úmrtí dr. Scherera roku 1879 pracovali v Piešťanoch koncom 19. storočia len štyria lekári. Patril k nim aj doktor medicíny a chirurgie Samuel Weinberger. Pôsobil v Piešťanoch, kde aj po vykonávaní 40 - ročnej praxe zomrel roku 1909. V Balneologickom múzeu v Piešťanoch sa nachádza originál jeho knihy "Der Curort Pistyán in Ungarn" - Kúpele Piešťany v Uhorsku. Ako sám hovorí, venuje ju tým, ktorí potrebujú kúpeľnú liečbu. Nazýva ju pritom Vademecum (príručka). Zostavil ju na základe bohatých skúseností, zbieraných od roku 1875. Príručka má 52 strán a vydalo ju v druhom vydaní v nemeckom jazyku vydavateľstvo Wilhelm Braunmüller vo Viedni roku 1885. Cieľom príručky bolo poskytnúť kúpeľnému hosťovi potrebné informácie. Predovšetkým mu odporúča, kde sa má po dlhej a namáhavej ceste ubytovať. Pri opise Piešťan a okolia autor spomína, že v záhrade jedného sedliackeho domu sú ruiny templárskeho kostola, ktoré, keďže nie sú zastrešené, stále sa rozpadávajú. Značná časť sa venuje opisu prameňov a chemickému zloženie liečivej vody a bahna. Nasledujú informácie o vlastných kúpeľoch, cenách jednotlivých procedúr a priestoroch, kde sa podávajú. Podobne ako väčšina starších kúpeľných lekárov, aj dr. Weinberger odporúčal pitné kúry v kombinácii s kúpaním. Pripisoval im osobitný význam pri chronickom zápale priedušiek na uľahčenie vykašliavania. Ako zaujímavosť uvádza, že pri čiernom kašli u detí sa veľmi osvedčilo, keď sa pacient zdržiaval denne 1 - 2 hodiny v miestnosti s nie veľmi horúcou vodou. Nekúpal sa, len vdychoval sírnaté výpary. Kašeľ zakrátko ustúpil a pacient sa celkom vyliečil. V príručke sa veľmi zdôrazňuje, aby sa pacienti nedomáhali príliš horúceho, dlhšie trvajúceho kúpeľa, to by si mohli zariadiť aj sami doma. Úspech piešťanskej liečby spočíval na priaznivom chemickom zložení liečivej vody a bahna a nie na ich zbytočne vysokej teplote. O teplote a dĺžke kúpeľa rozhoduje individuálne u každého chorého lekár a jeho rady treba presne dodržiavať. Po kúpeli a suchom zábale, spojenom s potením si treba odpočinúť, dobre sa osušiť a obliecť podľa počasia. V diéte autor odporúčal dodržať striedmosť. Prejedanie sa a väčší konzum alkoholu môže zaviniť zhoršenie stavu a niekoľkodenné prerušenie liečby. V závere príručky uvádza autor prehľad návštevnosti kúpeľov. Roku 1875 sa tu liečilo 2002 hostí a ich počet do roku 1884 postupne vzrástol na 2625.


Top