Alica Kucharovič: Dovolenkári

obrázok

Typ podujatia
vernisáž

Dátum, čas a miesto konania
15. 09. 2021 o 19.00 h Arta

UsporiadateľArta

Popis
„Na siedmy deň Boh dokončil svoje dielo, ktoré konal; na siedmy deň si odpočinul od všetkého diela, ktoré vykonal.“ (GEN, 2.2)
„(...) Italové se dovedou na pláži chovat, neřvou, nežerou svačiny, italský děti nerozhazujou písek na všechny strany a jejich rodiče je nepouštěj do vody nahatý.“ (Petr Borkovec – Lido di Dante)

Kde bolo, Tam bolo. No keďže Tam bolo pekne, slnko Tam svietilo rovno z neba a kdekoľvek ste sa pozreli, zbadali ste niečo hodné odfotenia, čoskoro Tam začali chodiť dovolenkári. A ako to už pri
dovolenkároch býva – čím viac si dovolenkovali, tým viac si dovoľovali...

Skôr, ako sa v tomto texte dostanem k tomu, že Alica Kucharovič ľahkou rukou vedenou ľahkou iróniou kreslí občas menej a občas viac kriticky, no skoro vždy s vďačným amalgámom humoru a
chápavosti (síce chápavosti s udivene zdvihnutým obočím a mierne prekvapeným pohľadom, no predsa len chápavosti, ktorá pramení kdesi hlboko spolu s poznaním a priznaním si toho, že všetci sme len ľudia) malé okamihy z dovoleniek tých druhých (a zároveň ilustrovaný „denníkový“ záznam z jej vlastných dovoleniek), čím vzniká hravá, zábavná, sociologicko-výletnícka sonda do najpopulárnejšej aktivity (či skôr pasivity) dvadsiateho-prvého storočia, skôr než si dovolím vlastnú interpretáciu Aliciných kresieb ako insitno -antropologických štúdií na pohľad neškodnej, no kdesi v jadre zhubnej kultúry moderného turizmu a skôr, než sa priznám, že erudovanejšieho posúdenia diel Alice Kucharovič, ich zaradenia do historického kontextu ako aj súčasného spektra sveta výtvarného umenia nie som schopný, lebo, slovami klasika, „ja som iba komik“ a akýkoľvek hlbší umenovedný výklad rád nechám na odborníkov, skôr než sa teda dostanem k tomu všetkému (a
pozornejší čitateľ už zrejme pochopil, že sa k tomu v skutočnosti nedostanem, lebo som sa k tomu už dostal tu a teraz), ujasnime si na úvod pojmy.

Hlavne si vysvetlime rozdiel medzi Turistom a Dovolenkárom.
Turista je človek praktizujúci turizmus a hoci by to amatérskych etymológov lákalo, nijako nesúvisí s turom domácim, ale so starým gréckym τόρνος (tornos), čo znamená sústruh, prípadne latinským tornare – točiť sa na sústruhu. Prvýkrát bolo slovo turista (tourist) už v jeho súčasnom, modernom význame (a nie v spojení s antickým sústruhom) použité v roku 1772, čiže 69 rokov po poprave Juraja Jánošíka a 17 rokov pred Francúzskou revolúciou. Ako jeho etymologický pôvod aj slovníková definícia naznačujú, turista je človek, ktorý cestuje, „točí sa“, je to teda človek spojený s pohybom a pohyb je pre neho určujúci.
Na rozdiel od toho je Dovolenkár človek, ktorý je spojený s pasivitou a pasívnym oddychovaním na jednom mieste: ležanie na pláži, opaľovanie sa na lehátku, čítanie nového románu Eleny Ferrante v tieni slnečníka, popíjanie mojita v bare, špinenie si prstov odtrhávaním krevetích hlavičiek v
konobe...

A ešte jeden aspekt je pri dovolenkároch dôležitý a slovenský jazyk ho vystihuje oveľa lepšie, než iné – slovami iného klasika: „Dovolenka je od slova dovoliť si“ to, čo by si bežne (mimo
dovolenky) nedovolili: začať popíjať alkohol už pred obedom, iba tak ležať, bez pohnutia, uprostred dňa, nemyslieť na nič iné než na to, aby boli v pohode, mali sa dobre, nič ich netrápilo, maximálne tak hrať karty alebo ospalo prejsť pár historických uličiek priľahlého mestečka – no skôr s cieľom uchýliť sa do tieňa a kúpiť si zmrzlinu, než skutočne niečo vidieť. Je to vyjadrenie číreho egocentrizmu, koncentrovaného hedonizmu, masovej (trochu generickej a tak trochu predpisovej) bezstarostnosti.
Lenže to dovoľovanie (si) má aj trpkejšiu stránku. Ak si niekto dovoľuje až príliš, môže to mať negatívny efekt. Nie som ekologický aktivista, expert na svetovú ekonomiku a ani moralizovanie mi
veľmi nejde, preto by som skôr poukázal na ten negatívny aspekt dovolenkovania, ktorý rozrušuje mňa ako umelca a ktorý sa hojne objavuje ako nenútený, nenásilný, decentný, no predsa výrazný
kritický podtext na kresbách Dovolenkárov Alice Kucharovič: dovolenkovania je v niečom ignorantstvo, dovolenkovanie unifikuje, posilňuje stádovitosť a „zabíja“ kultúru. Človek si predsa môže vyvaliť pupok, otvoriť si predpoludňajšie pivo, oddýchnuť si a opáliť si torzo aj u seba na záhrade, no nie?
Áno, ale selfie je, samozrejme, oveľa krajšie, keď si ho urobí Tam.
Aby som na záver aspoň ako tak našiel k hlave pätu a vysúkal nejaké to premostenie: podľa knihy kníh bol EDEN daný človeku k užívaniu a všetko rastlinstvo, zvieratstvo, vodstvo a celý ten boží výtvor nám bol darovaný na to, aby sme si ho užívali, bolo nám Dovolené si všetky jeho krásy privlastňovať a vychutnávať (veď aj On po dobre vykonanej práci na siedmy deň iba oddychoval) – opaľovať sa, kúpať v mori, žrať kalamáre a bárs si aj fotiť selfie pri západe slnka, no pod
podmienkou, že to budeme robiť rozumne, uvedomelo a striedmo.

Či sa tak deje aj dnes, nad tým sa môžeme zamýšľať pri kresbách Alice Kucharovič.
Michal Baláž, september 2021
----------
Michal Baláž (1986) je spisovateľ, filmový a televízny scenárista a režisér. Naposledy bol na dovolenke v kempe na ostrove Cres, Chorvátsko. Jeho obľúbený nápoj je gintonic.


Top