Krasko Ivan (12.7. 1876 - 3.3. 1958)

Životopis
Ivan Krasko, vlastným menom Ing. Ján Botto, sa narodil 12. júla 1876 v gemerskej dedinke Lukovištia. Tvoriť začal už počas stredoškolských štúdií. Navštevoval najprv maďarské gymnázium v Rimavskej Sobote, potom nemecké gymnázium v Sibiu a nakoniec maturoval na rumunskom gymnáziu v Brašove. V r. 1900 – 1905 študoval Krasko odbor technickej chémie na Českej vysokej škole technickej v Prahe.
Ivan Krasko sa stal vedúcim zjavom Slovenskej moderny, básnickej generácie vstupujúcej do slovenskej literatúry začiatkom 20. storočia. Stal sa ním preto, že najhlbšie a umelecky najpriebojnejšie vyslovil drámu moderného človeka. V slovenských časopisoch sa začali objavovať prvé verše neznámeho básnika, podpisujúceho sa skratkou Janko C., neskôr Janko Cigáň, avšak v skutočnosti čítajúce obecenstvo nevedelo, kto sa za týmto pseudonymom skrýva. Básnické meno Ivan Krasko mu vybral S. H. Vajanský pri uverejnení debutu Nox et solitudo, podľa dediny v blízkosti jeho rodiska.
Žil najmä v Bratislave, no v roku 1943 – 1958 žil a pracoval v Piešťanoch, kde sa nachádza aj jeho pamätný dom. Pochovaný je v Lukovištiach.
Tvorba:
Jeho prvé básne vznikali ešte počas gymnaziálnych štúdií, no prvé dielo publikoval až v roku 1896, keď mu v časopise Slovenské pohľady vyšla báseň Pieseň nášho ľudu. Tú vydal ešte pod pseudonymom Janko Cigáň, ktorý si vybral sám. Pseudonym Ivan Krasko, pod ktorým sa zapísal do dejín slovenskej literatúry, mu pomohol vymyslieť Svetozár Hurban Vajanský, ktorý mu vydal jeho prvú zbierku básní (meno Ján zmenili a priezvisko upravili podľa obce, ktorá susedí s jeho rodiskom – Kraskovo), Ivan Krasko súhlasil so zmenou najmä preto, že z rodokmeňa, ktorý vytvoril, zistil že bol pôvodne členom rodu Kraskovcov. Jeho tvorba spočiatku nenachádzala ohlas u vydavateľov, ani čitateľov, no napriek tomu sa nedal znechutiť. Väčšina jeho rukopisných prvotín vyšla knižne až v roku 1954 v jeho Diele. Vo svojich dielach sa venuje problematike sociálnej nespravodlivosti, pomaďarčovania a zotročovania slovenského národa, pasivity mladej generácie; vyjadruje v nich aj svoj osobný smútok, pričom zo sklamaní neviní len ženu, ale aj chladnú neosobnú spoločnosť; zaoberá sa aj rozháranosťou ohľadne náboženskej orientácie – zápasu viery a skepsy. Na jeho tvorbu mali veľký vplyv súčasní českí autori, no taktiež francúzski symbolisti, ktorí sa v tom čase presadili v Európe.
Dielo Ivana Kraska patrí medzi základné hodnoty slovenskej poézie. Vedúca osobnosť básnickej moderny na Slovensku. Jeho básne boli preložené do viacerých jazykov a niektoré boli zhudobnené. Prekladal umelecké texty aj odbornú literatúru z rumunčiny.
Vedecké články publikoval v Chemických listoch. Venoval sa aj vedeckej činnosti z odboru chémie, okrajovo vlastivednému výskumu. V roku 1946 mu pridelili titul Národný umelec.
poézia:
1896 – Pieseň nášho ľudu, báseň (Slovenské pohľady)
1902 – Deň spásy, báseň (Slovenské pohľady)
1902 – Za búrnej, čiernej noci, (Slovenské pohľady)
1905 / 1906 – Lístok, cyklus básní (Dennica)
1906 – List slečne Ľ. G., báseň (Slovenské pohľady)
1906 – Jehovah, báseň (Letopis Živeny)
1906 – Poznanie, báseň (Slovenské pohľady)
1909 – Nox et solitudo (Noc a samota), prvá samostatná zbierka básní (úvod k nej napísal Svetozár Hurban Vajanský)
1910 – Noc a Ja, báseň v próze (Prúdy)
1912 – Verše, druhá básnická zbierka
1913 – Svätopluk, báseň (Slovenský denník)
1952 – Moje piesne, zbierka básní
1961 – Nad ránom…, výber z poézie
Próza:
1907 – Naši, portrétová štúdia (Slovenský obzor)
1908 – Sentimentálne príhody I a II (neskôr nazvané Svadba a Almužna), krátke prózy (Dennica)
1911 – List mŕtvemu (Slovenské pohľady)
1932 – Archanjel Michal, nástenná maľba v starobylom kostole na Kraskove, opis časti freskovej výzdoby (Slovenské pohľady)
1937 – Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť, štúdia (Zborník Muzeálnej slovenskej spoločnosti)
Preklady:
1910 – Richard Dehmel: Vôľa k činu, teoretická stať (Prúdy)
1911 – Richard Dehmel: Príroda, symbol a umenie, teoretická stať (Slovenské pohľady)
1956 – Tiene na obraze času, zbierka prekladov básní z rumunského jazyka

Odkazy