Dátum vzniku
koniec 13. storočia

Adresa
Hlohovec,
Hlohovec

Popis
Zachovali sa zaujímavé údaje o začiatkoch špitála v zemepanskom meste Hlohovci, ktoré zaznamenalo v priebehu 14. storočia veľký rozmach. Špitál sv. Ducha na tunajšom predmestí na ceste spájajúcej mesto a drevený most cez rieku Váh nepochybne existoval už koncom 13. storočia. Obnovili ho majitelia Hlohovca palatín Mikuláš Kont a jeho žena Klára, ktorá mu mimoriadne štedro darovala veľké majetky, napr. kamenný dom na námestí, niekoľko usadlostí v susedstve, ovocnú záhradu, vinice, prameň, potok, les a naveky oslobodila všetky špitálske majetky od platenia daní.
V naračnej časti fundačnej listiny je veľmi lapidárne zhrnuté poslanie stredovekého špitálu : byť k dispozícii chudobným a chorým, nasýtiť hladných, zaodieť nahých, poskytnúť strechu nad hlavou pocestným a tulákom a podielať sa na dôstojnej rozlúčke s nemajetnými zosnulými.
Pred vznikom kostolíka sa na týchto miestach rozprestierala časť pôvodnej podhradskej osady Hlohovec, o čom svedčia nielen nálezy materiálnej kultúry získané arch. výskumom ale i kováčske vrstvy a sídliskové vrstvy datované do 12. až do polovice 13. storočia. Tatárskym vpádom bola osada v miestach terajších pamiatkových objektoch zničená a na spustošenej ploche, približne o pol storočia neskôr, bol vybudovaný kostolík sv. Ducha.
Kostolík bol zase určený na náboženskú výchovu osadenstva špitálu. Funkcia špitálika pretrvávala i v novoveku, a tak budova slúžila ako starobinec až do 50. - tych rokov 20. storočia. Jeho predstaveným bol správca špitálika, ktorý mal v období feudalizmu na starosti hospodárstvo špitálika a neskôr, predovšetkým po zrušení poddanstva mal na starosti jeho finančnú základňu.
Podľa výsledkov archeologického výskumu mal kostolík vo východnej časti priečkou oddelený úzky priestor slúžiaci možno ako sakristia, no ani iná funkcia tejto miestnosti nie je vylúčená. Tento priestor, bežný skôr v profánnej architektúre, bol spojený so sakrálnym objektom portálom s kamenným ostením.
Archeologickým výskumom bol tiež objavený západný vstupný portál s lomeným záklenkom a kamenným ostením. Jeho existencia je dokladom o pôvodne samostatnej budove kostolíka. Pôdorys stavby a uvádzané architektonické články datujú objekt do konca 13. storočia. Treba podotknúť, že svojím nezvyklým pôdorysom - obdĺžnikový s úzkou miestnosťou vo východnej časti a tým, že nemá vymedzené presbytérium, patrí kostolík medzi unikátne stavby na Slovensku.
Na sklonku 15. a 16. storočia prešiel kostolík prestavbou. V 17. storočí k okenným otvorom pribudlo ďalšie okno v južnej stene. Má oblúkový záklenok a sgrafitovú výzdobu šikmej špalety.
Tesne pred rokom 1647 bol kostolík zaklenutý, bol postavený triumfálny oblúk. Roku 1766 bola postavená vežička, z ktorej sa však zachoval iba zvon datovaný rokom 1841, s venovaním hlohovského richtára Jána Híroša. V 18. storočí najskôr v roku 1781 boli zamurované gotické okná, okno so sgrafitovou výzdobou a južný neskorogotický portál. Do pol. 18. storočia sa v okolí kostolíka pochovávalo.