Klariský kostol Nanebovzatia Panny Márie v Trnave

Figur

Entstehungsdatum
13. storočie

Adresse
Trnava,
Trnava

Beschreibung
Kláštorná architektúra žobravých (mendikantských) reholí vychádzala v zásade zo schémy benediktínskej (cisterciánskej) architektúry s upustením od hospodárskych prvkov. Narbonská synoda (kapitula) v roku 1260 zakazovala zaklenutie chrámu, okrem presbytéria ako aj stavbu veží; nástenná výzdoba nebola dovolená.
Vzhľadom k tomu, že františkáni (klarisky) často preberali staršie (opustené) kláštory iných rádov, nie sú vždy tieto zásady zachované. Okolo rajského dvora štvorcového pôdorysu obiehal ambit, zaklenutý krížovou klenbou. Ambit priliehal ku stene kostola, ktorý spravidla nemal vežu a ak, tak bývala postavená mimo priečelia.
Vstupný portál do kostola býval situovaný na západne strane. Viacloďové stredoveké kostoly nahradili v období baroka jednoloďové, s bočnými kaplnkami.
Od polovice 17. storočia sa svätyne skracujú, oratórium sa objavuje na poschodí vedľa svätyne a tvorí súčasť kláštora. Od tohto storočia je charakteristická empora vstavaná aj do starších stavieb.
Kláštory sú spravidla situované na pravej strane kostola a spolu s ním tvoria súvislé priečelie.

Foto: Mesto Trnava, B. Schreiber


Top