Paserín Štefan (1908 - 1982)

obrázok

Narodený
Piešťany

Dátum a miesto úmrtia
Piešťany

Pôsobnosť
Piešťany, Trnava

Typ autority
Výrobca cukroviniek, zakladateľ a majiteľ firmy Paserín Piešťany, preslávil sa svojimi roxovými lízankami.

Životopis
Štefan Paserín sa vyučil za cukrovinkára vo firme Arta - Považská továreň na čokoládu a cukrovinky, Ferdinand Komloš a spol., komanditná spoločnosť, Piešťany. Túžba po prehĺbení vedomostí ho zaviedla do cukrovinkárskej firmy neďaleko Brna (pravdepodobne do Modříc), kde bol pár rokov zamestnaný a získal skúsenosti s výrobou trvanlivého pečiva a cukroviniek. Tam sa aj oženil a manželom sa tam narodila prvá dcéra Vlasta (1933). S dôverou vo svoje vedomosti a schopnosti sa vrátil s rodinou do Piešťan a pustil sa do stavby rodinného domu na Vrbovskej ceste. V nej sídlila aj jeho prvá firma Paserín, kde začal s výrobou trvanlivého pečiva. Po rozbehnutí výroby rozšíril sortiment aj na výrobu cukroviniek. Pretože bol úspešný podnikateľ, banky mu ponúkali úvery, na základe ktorých by si mohol nakúpiť zahraničné, hlavne nemecké stroje, potrebné pre výrobu cukroviniek a čokoládových výrobkov. Rozhodol sa úvery prijať a v roku 1940 začal budovať rodinné sídlo a firmu na ulici Pod Párovcami. Podľa toho, ako sa firma rozširovala, musel byť úspešným podnikateľom. Mal prvotriedne cukrovinkárske stroje z Nemecka, melanžér, mlyn na cukor, na orechy a iné suroviny, lis na čokoládu, planétovú miešačku, chladiacu linku, obaľovací a leštiaci bubon, baliaci stroj a pod. Už v tom čase mal formy na figúrky z dutej čokolády. V sortimente boli furé cukríky, fondánové cukríky, kompletný sortiment dražé cukríkov a rôzne plnené cukríky, ďalej čokoládové bonbóny, tabuľkové čokolády a duté čokoládové výrobky. Začal aj s výrobou lízaniek a roxov. V sezóne, keď sa robil vianočný a veľkonočný tovar, figúrky, salónky a pod., zamestnával až sto zamestnancov, hlavne dievčat a žien z okolitých dedín. Bol pracovníkmi obľúbený a rešpektovaný. Postupne prijal do rodinnej firmy aj strojníka a účtovníka. K najznámejším dezertom patrila bonboniéra "Eva", pomenovaná po vtedy narodenej prostrednej dcére (1941). Pre prípravu náplní a príchutí podľa vlastných predstáv z kvalitných surovín, zakúpil veľký pozemok pri Novom Meste nad Váhom, kde založil ovocný sad. Od mládeneckých rokov bol vegetarián a mal vyvinutý zmysel pre chute a vône, čomu vďačil po celý život pri vytváraní receptúr na príchute do plniek a sirupov. Pribudla tretia dcéra Jarmila (1944). Dobre prosperujúca firma však nemala dlhé trvanie. Firmu znárodnili postupne v rokoch 1948 / 1950. Stroje boli zdemontované a odvezené na rôzne miesta (asi aj do Figara) a Štefana Paserína zamestnali vo firme Arta, neskôr v piešťanskom Figare. Postupne, po častiach, mu vzali aj záhradu v Novom Meste nad Váhom, z ktorej urobili záhradu pre PTŠ. Rodina označená ako kapitalistická a vykorisťovateľská bola rôznymi spôsobmi diskriminovaná a šikanovaná, vrátane znemožnenia štúdia dcéram. Po skončení výroby v piešťanskej pobočke prešiel Štefan Paserín pracovať do Trnavy. Vo firme Figaro Trnava doviedol výrobu roxových lízaniek na svetovú úroveň, možno povedať, že dosiahla vrchol. Firma nestačila pokryť potreby trhu, lebo export bol schopný absorbovať celú produkciu. V ČSSR sa roxové lízanky a výrobky z nich (prazléty, náhrdeľníky, a pod.) stali podpultovým tovarom. Štefan Paserín v r. 1966 navrhol lízanku, na ktorej bolo vyobrazené logo vtedajších majstrovstiev sveta vo futbale. Jeho nápad bol prezentovaný pred odbornou porotou (ktorá posudzovala všetky suveníry k majstrovstvám) a došlo vraj až k priam euforickej vlne nadšenia u takmer všetkých jej členov. Zo stoviek predmetov z celého sveta sa Paserínova lízanka umiestnila na druhom mieste. Vo Figare Štefan Paserín zostal pracovať až do dôchodku i pár rokov naviac. Ešte v sedemdesiatych rokoch chodil pomáhať do fabriky pri vyskladaní nových motívov na lízanky. Niektoré zariadenia z jeho firmy Paserín Piešťany ešte v trnavskom Figare dosluhovali.


Top