Vtáky na kŕmidle

Voľný čas / Príroda / Vtáky na kŕmidle


Parky v každom meste predstavujú zelené oázy. Vo veľkej miere prispievajú k zlepšeniu kvality prostredia, v ktorom žijeme. Dnes, keď sa v plnej miere prejavujú negatívne dôsledky klimatických zmien, plnia aj dôležitú úlohu pri vylepšovaní mikroklímy mestského prostredia.

Vtáctvo (avifauna) piešťanského mestského parku má pomerne pestré zloženie. Zalietavajú sem druhy z neďalekých lužných porastov z okolia Váhu, z  kúpeľného parku, z okolitých remízok a lesov, v zime dokonca zo severných krajín Európy. Park má však aj svojich stálych obyvateľov, ktorí si v korunách alebo dutinách stromov, či v kríkoch, hniezdia a  vychovávajú tu svoje potomstvo. Vtáky majú pre park, ako ekosystém, veľký význam z hľadiska fungovania potravových reťazcov a ostatných ekologických procesov, ktoré v ňom prebiehajú.

V zimnom  období, najmä počas tuhých mrazov a masívnej snehovej prikrývky trpí väčšina vtákov nedostatkom potravy. Preto je potrebné ich prikrmovať. Pomôžte aj vy vtákom! Ak sa budete chystať na prechádzku do parku, vezmite si do vrecka za hrsť slnečnicových semien, prosa, orieškov, ovsa alebo kúsok jabĺčka, ktoré potom vložíte do kŕmidla. Uvidíte, že o chvíľu priletia prví zvedavci. Vtáky už svojou prítomnosťou vedia potešiť každého návštevníka parku. Pri kŕmidlách v piešťanskom mestskom parku môžete najčastejšie uvidieť nasledovné druhy:  


Sýkorka veľká

(Parus major)

Je najväčšia európska sýkorka. V porovnaní s ostatnými sýkorkami vyhľadáva potravu zväčša na zemi. Patrí medzi najhojnejších návštevníkov kŕmidla. Hniezdo kalichovitého tvaru si buduje v dutinách. Podobne ako všetky sýkorky živí sa predovšetkým hmyzom. Jej spev je veľmi premenlivý, variabilný.


Sýkorka belasá

(Parus caeruleus)

Líca sú biele, cez oko má čierny pásik, temeno belasé. Obýva zmiešané  a listnaté lesy, parky a záhrady. Hniezdi v dutine stromov. Na úspešné hniezdenie potrebuje dostatok húseníc, ktoré sa v súčasnosti v dôsledku klimatických zmien vyskytujú priskoro oproti času liahnutia mláďat. Z tohto dôvodu bol  v niektorých oblastiach Európy zaznamenaný pokles jej hniezdnej úspešnosti.


Glezg hrubozobý

(Coccothraustes coccothraustes)

Tento zavalitý dohneda zafarbený vták s mocným kužeľovitým zobákom žije najčastejšie v listnatých lesoch veľmi skrytým spôsobom života. Preto ho možno vidieť obyčajne iba v zime, keď hlad zvíťazí nad jeho plachosťou a priletí na kŕmidlo. Na letku ho poznáme aj podľa nápadných bielych pier na krídlach.


Sýkorka chochlatá

(Parus cristatus)

Jediná sýkorka s chochlom v Európe. Uprednostňuje ihličnaté lesy. Hniezdi aj v opustených hniezdach veveríc, či dravých vtákov. Ľahko ju rozpoznať podľa jej "koktavého" volania. Na kŕmidle môžeme vzácne pozorovať iba jednotlivé vtáky.


Mlynárka dlhochvostá

(Aegithalos caudatus)


Vyznačuje sa drobným telíčkom a dlhým chvostom. Vyskytuje sa zvyčajne v kŕdlikoch v lužných lesoch, na okrajoch lesov a v záhradách. Nenápadné hniezdo si stavia 8 až 14 dní z machu a lišajníkov a je vystlané niekedy až z 2000 pierok. Živí sa najmä hmyzom a pavúkmi. V zime priletuje na kŕmidlo pravidelne, i keď nie početne.


Drozd čierny

(Turdus merula)

Samec je čierny  s výrazným oranžovo - žltým zobákom, samica je tmavohnedá. Je to bežný vták lesov, parkov a záhrad. Na zemi zbiera rôzne červy a iné bezstavovce, na kríkoch a stromoch sa kŕmi plodmi. Pre drozda je typický krásny spev na jar za súmraku alebo zavčasu ráno v lese, parku alebo v uličnom stromoradí.


Červienka obyčajná

(Erithacus rubecula)

Pre červienku je typická červená hruď a olovnato - sivé čelo. Obývajú vlhké lesy s hustým podrastom, parky a staršie  záhrady. Potravu hľadajú zväčša na zemi (pavúky, hmyz, červy). Sú sťahovavé, cez zimu u nás zostáva len niekoľko jedincov. Samce spievajú už od polovice januára a vyznačujú si tak svoje teritórium. Začínajú hneď zrána s drozdom čiernym po speve žltochvostov.


Ďateľ prostredný

(Dendrocopos medius)

Patrí medzi naše najkrajšie zafarbené ďatle s červenou čiapočkou na hlave. Podobne ako ďateľ veľký aj on si potravu vyhľadáva šplhaním po stromoch. Hľadá hmyz, ktorý sa zdržuje na kôre i pod kôrou stromu. Hniezdi ako všetky ďatle v dutinách stromov. Dutinu si vysekáva pár spoločne. V okolí Piešťan patrí medzi menej početné druhy.


Sýkorka uhliarka

(Parus ater)

Je naša najmenšia sýkorka. Na zátylku má veľkú, čierno obrúbenú bielu škvrnu trojuholníkového tvaru. Keď požiera semená alebo orechy, odlieta s nimi obďaleč od zdroja potravy a tam ich v pokoji konzumuje. Obľubuje ihličnaté lesy, preto sa v údolí Váhu vyskytuje dosť zriedkavo, aj to najmä v tuhých zimách.


Pinka obyčajná

(Fringilla coelebs)

Pinka patrí medzi najpočetnejšie vtáky Európy. Samec má na krídlach výrazný biely pás, sivomodrý vrch hlavy a záhlavie. V lete sa živí najmä húsenicami, ktoré oberá z listov. Okrem toho požiera semená, výhonky a plody. V kŕmidlách obľubuje najmä slnečnicové semená. Základ spevu majú mladé vtáky vrodený, pod vplyvom ostatných spievajúcich piniek ho však postupne zdokonaľujú a menia.


Hrdlička záhradná

(Streptopelia decaocto)

Sfarbenie hrdličky je pastelovo sivé. Dospelé jedince majú na krku tmavý pásik. Ešte pred sto rokmi  sa vyskytovala len od Malej Ázie až po Indiu. Dnes je už bežným obyvateľom mestského prostredia takmer v celej Európe. Živí sa rôznymi semenami, púčikmi a výhonkami. Často navštevuje kŕmidlá.


Ďateľ veľký

(Dendrocopos major)

Čelo má sivé, vrch hlavy čierny, samec má na tyle červenú škvrnu. Na krídle je veľká biela škvrna. Pri hľadaní potravy sa pohybuje špirálovito po kmeni stromu. Ak ho niečo vyplaší, ukryje sa na opačnej strane stromu a občas sa presvedčí,  či už nebezpečenstvo pominulo. Na jar sa samec ozýva hlasitým klopaním na stromy alebo plechové predmety, aby prilákal samičku. Na rozdiel od prípadu, kedy klope kolmo na strom alebo na predmet, pri hľadaní potravy ďobe do kôry zboku, odlupuje ju a tak aj lepšie vidí na ukrytý hmyz. Potravu vyťahuje dlhým jazykom. Hniezdi v dutinách chorých, nahnitých stromov. Každý rok si vytvorí novú dutinu.


Vďaka pánovi Karolovi  Fanovi sa vtáčiky v piešťanskom parku nemusia báť hladu. Už 38 rokov deň čo deň prichádza ku kŕmidlu, aby im priniesol niečo pod zub.


Autori textov: Kornel Duffek, Eva Wernerová, Vladimír Dobiáš

Autori fotografií: Dušan Kanuščák, Tomáš Hudcovič


Top