Orchidey

Voľný čas / Príroda / Orchidey


V súvislosti s výskytom divorastúcich orchideí možno zaradiť región Piešťan medzi územia s najbohatším zastúpením týchto  rastlín v rámci celého Slovenska. Vstavačovité, ako nazývame naše orchidey, sa nápadne líšia od ostatných rastlín nielen svojím vzhľadom, ale aj spôsobom života, ktorý je pri detailnejšom pozorovaní skutočne nezvyčajný, niekedy priamo fascinujúci. Ich veľkosť je rozmanitá - od niekoľkých centimetrov až do približne jedného metra.

V rastlinnej ríši majú orchidey osobitné postavenie. Rastú na celej zemeguli, s výnimkou oblastí večného ľadu, všade tam, kde žijú ľudia. Rastú i kvitnú pod zemou, na zemi, aj na stromoch. Najlepšie sa im darí v čistom prostredí, nezamorenom ovzduší, pretože svoju existenciu viažu na machy, resp. huby, a tie sú na kvalitu životného prostredia veľmi citlivé. Niektoré naše orchidey  rodu Ophrys vynikajúco „spolupracujú“ so  živočíšnym svetom, keďže nie sú  samoopelivé. Svojím tvarom, farbou, ochlpením sa podobajú pavúkom, muchám, včelám či čmeliakom. Ak doletí na ich kvet príslušný hmyz, správajú sa ako samička, vylučujú sekréty a pach ako pri kopulácii. Pomýlený hmyz kvet opelí a potom už pokračuje prirodzený proces vytvorenia semien v semenníku a odovzdania života ďalším generáciám. Orchidey zo semien sa vyvíjajú akoby v povojníku z machu veľmi dlho, i desiatky rokov. Nakoniec sa vytvoria hľuzové, prípadne koreňové orgány, ktoré prevezmú životné funkcie rastliny. V závislosti od vonkajších okolností môže  potom orchidea ako trvalka prežiť na stanovišti dlhé roky.

Štúdiom orchideí sa u nás zaoberali i zaoberajú významní botanici  od čias Ľ. Holubyho, K. Domina a J. Dostála až po dnešnú generáciu zanietených profesionálov či amatérov. Objavovaním, štúdiom a vytváraním podmienok pre ochranu týchto zaujímavých vyšších rastlín pomáhajú  dotvárať rôznorodosť a pestrosť našej prírody, jej biodiverzitu.

Presádzanie orchideí na skalky do záhrad je  trestné a pritom aj zbytočné, lebo zmena pôdnych pomerov – a to platí pre všetky orchidey – hlavne pre absenciu „živiteľov“, na ktoré sú orchidey viazané, znamená postupné vyhynutie  jedinca.

Posledné roky pozorujeme v regióne Piešťan nebývalý prírastok vstavačovitých. Prejavuje sa to nielen vo vyššom počte druhov, ale aj v ich celkovom  množstve. Tento jav možno súvisí so zmenou klimatických podmienok. Určitú rolu môže zohrávať i pomerne čisté ovzdušie, ktoré sa tu zatiaľ podarilo udržať. No musíme mať na zreteli aj tú skutočnosť, že v súčasnosti prebieha v lokalite oveľa intenzívnejší botanický výskum ako v minulosti, čo tiež prináša svoje výsledky. A tak môžeme v ucelenejšej forme predstaviť širokej verejnosti skvosty našej prírody pre poznanie i potešenie. Vyhľadávanie orchideí v prírode môže prerásť na ušľachtilú záľubu. Zároveň je to jedna z  ciest k zdravšiemu životnému štýlu.


Červenohlav obyčajný

(Anacamptis morio)

Je vysoký 8 až 20 cm. Súkvetie je červené, fialové, ružové i biele, meria 3 až 10 cm; je husté, tvarovo typické pre naše vstavače. Rastie jednotlivo i v celých populáciách takmer v celej Európe. Niekde je už kriticky ohrozený. Druh kvitne začiatkom mája na nehnojených lúkach a pasienkoch, na vápenitých i kyslých pôdach.


Červenohlav ihlanovitý

(Anacamptis pyramidalis)

Je vzácnejší, ale aj  krajší ako predchádzajúci druh. Byľ je vysoká 20 – 50 cm. Ihlanovité súkvetie dlhé 3 až 8 cm má sýto ružovú až lilavú farbu. Rastie od nížin do horského stupňa na suchomilných lúkach s vápenitým podkladom. Kvitne v júni. Je rozšírený v Európe a severnej Afrike.


Prilbovka biela

(Cephalanthera damasonium)

Prilbovka biela je častý druh tienistých listnatých lesov, okrajov krovinatých hájov na vápnitých pôdach. U nás je častá v južnej časti mesta, kde vytvára celé zárasty. Je vysoká 20 – 50 cm. Riedke krémovobiele kvety pripomínajú prilbu. Kvitne v máji. Je rozšírená v Európe a Malej Ázii.


Prilbovka dlholistá

(Cephalanthera longifolia)

Kvetmi sa podobá prilbovke bielej, ale listy má hustejšie a ostrokopijovité. Je zriedkavejšia a rastie v bučinách a dubinách okolo Piešťan na vápnitých pôdach. Kvitne v máji a je rozšírená v Európe, severnej Afrike a Ázii.


Prilbovka červená

(Cephalanthera rubra)

Je vysoká 25 – 50 cm. Tvarom kvetu sa podobá svojim predchádzajúcim „sestrám“, ale farba kvetov je červená. Je to jedna z našich najozdobnejších orchideí; je vzácnejšia, rastie v listnatých lesoch, na ich okrajoch v podhorí na vápnitom podklade. Kvitne v máji.


Vstavačovec bazový

(Dactylorhiza sambucina)

Kvitne najskôr z našich vstavačovcov, už začiatkom mája. Je to územčistá rastlinka, dorastá do 20 cm. Má žlté a purpurové kvety, ktoré sa farebne krížia. Rastie na podhorských a horských kosených lúkach v celých zárastoch. Je to európsky druh.


Kruštík neskorý

(Epipactis albensis)

Kruštík neskorý je nový druh v našom regióne. Ak pred 20 rokmi bol veľmi vzácny, posledné  roky sa môžeme s ním stretnúť častejšie. Byľ je tenká, vysoká do 30 cm. Kvety sú menšie ako u vstavačovcov, belavozelené, s belavým ústím pysku. Rastie v mäkkých a tvrdých lužných lesoch, v brehových porastoch s topoľom a vŕbou, na okrajoch lesných ciest v nížinách a pahorkatinách. Druh je rozšírený v strednej a západnej Európe, pôvodne bol považovaný za endemit bývalého Československa.


Kruštík Futákov

(Epipactis futakii)

Kruštík Futákov je druh objavený a opísaný roku 1998 ako endemit Slovenska. Rastlina vysoká od 20 do 40 cm má jednu zvláštnosť – kvitne tzv. kleistogamicky, t.j. pri zatvorených kvetoch. Len vzácne sa kvety otvárajú. Rastie v bukových a dubovo-hrabových lesoch na vápnitých pôdach.


Kruštík širokolistý pravý

(Epipactis helleborine)

Kruštík širokolistý pravý je náš najčastejší kruštík. Byle rastú jednotlivo do výšky až 130 cm. Má bohaté súkvetie s 15 až 40 širokootvorenými kvetmi. Kvety sú tmavozelené až fialové s výraznou žilnatinou. Má veľmi širokú ekologickú amplitúdu a rastie v pobrežných porastoch, lužných lesoch, listnatých aj ihličnatých lesoch a ich okrajoch. Kvitne v júni až júli. Je rozšírený v Európe a Ázii.


Kruštík drobnolistý

(Epipactis microphylla)


Má malé kvety – zelenkasto-fialové. Byľ je vysoká 15-30 cm; husto chlpatá, sivozelená. Kvitne už v máji v listnatých lesoch na vápenitých pôdach. Je rozšírený v Európe a na Kaukaze.


Kruštík rožkatý

(Epipactis muelleri)


Má byľ 20 - 60 cm vysokú, žltozelené ovisnuté kvety. Je zriedkavý. Rastie vo svetlých lesoch na vápnitom podklade. Kvitne v júni a je rozšírený v západnej a strednej Európe.


Kruštík močiarny

(Epipactis palustris)

Ako jediný z našich kruštíkov rastie mimo lesa na močaristých miestach, slatinách, prameniskách od nížin do podhorského stupňa. Je najkrajší z kruštíkov veľkosťou kvetov s bielopurpurovou farbou a je rozšírený v Európe a západnej Ázii. Kvitne v júni.


Kruštík pontský

(Epipactis pontica)

Podobá sa kruštíku neskorému, ale ústie pysku je tmavozelené. Je vysoký od 10 do 25 cm,  kvety sú žltkasto-zelené. Rastie v listnatých lesoch na nevápnitých pôdach, hlavne v pahorkatinách. Kvitne v júli.


Kruštík modrofialový

(Epipactis purpurata)

Je celý fialovo sfarbený, vysoký do 80 cm. Rastie jednotlivo, alebo v trsoch. Je to mohutnejšia rastlina  s hrubou byľou, krátkymi fialkastými kvetmi. Rastie v tienistých listnatých, alebo zmiešaných lesoch od pahorkatín do horského stupňa prakticky v celej Európe.


Kruštík Tallošov

(Epipactis tallossii)

Kruštík Tallošov sa v poslednom období rozšíril v topolinách na juhu Piešťan, ktoré sú však atakované ľudskou činnosťou, takže je tam kriticky ohrozený. Bol popísaný iba nedávno. Je vysoký 20-40 cm. Ovisnuté bielozelené kvety sú málo otvorené. Rastie v mäkkých lužných lesoch s topoľmi a vŕbami. Je rozšírený len v Maďarsku a na Slovensku. Kvitne v júli.


Päťprstnica hustokvetá

(Gymnadenia densiflora)

Päťprstnica hustokvetá je mohutná rastlina od 25 do 100 cm so širokými vajcovitými listami a až 20 cm dlhým hustým súkvetím ružovofialových kvetov. Rastie na prameniskách na vápenci, slatinných rašeliniskách počnúc pahorkatinami. Poznáme ho iba z Európy. Na Slovensku sa vyskytuje len roztrúsene. Kvety sú veľmi atraktívne a voňavé, preto ich treba chrániť pred trhaním do kytíc. Kvitne v júli.


Jazýčkovec východný

(Himantoglossum caprinum)


Bol objavený u nás len nedávno. Je to najbizarnejšia orchidea dorastajúca do výšky 100 cm. Purpurové kvety s pyskom až 9 cm dlhým sú pomerne husté; na byli je ich až 50. U nás je veľmi vzácna; rastie v lesostepiach, svetlých lesoch, vápnitých, skeletnatých pôdach v strednej a juhovýchodnej Európe. Kvitne v júli.


Modruška pošvatá

(Limodorum abortivum)

Modruška pošvatá je saprofytická orchidea parazitujúca na iných rastlinách. Vyskytuje sa na vápnitých pôdach. Celá je tmavofialová, lysá, dorastajúca do 90 cm. Modrofialové kvety sú veľké do 25 mm. Kvitne v júni vo svetlých listnatých   lesoch na vápenitých pôdach.


Bradáčik vajcovitolistý

(Listera ovata)

Bradáčik vajcovitolistý je z našich orchideí najmenej závislý na mikrobiotickom spôsobe výživy prostredníctvom iných organizmov. Rastlina vysoká 20 – 60 cm má atypické kvety s pyskom, akoby briadkou, dlhou do 10 mm. 20 – 80 žltozelených kvetov rozkvitá v máji. Bradáčik rastie na lúkach v listnatých lesoch, lesných okrajoch, v celej Európe. V našom priestore je dosť rozšírený.


Neotinea trojzubá

(Neotinea tridentata)

Dosahuje do 25 cm výšky. Súkvetie ružových kvetov je veľmi husté, doslova nabité. Kvitne v máji na suchých, výslnných lúkach, v krovinách, lesných okrajoch na vápnitých pôdach. Je rozšírený v Európe, na Blízkom východe a severnej Afrike.


Hniezdovka hlistová

(Neottia nidus-avis)

Hniezdovka hlistová je najhojnejší druh z čeľade orchideovitých. Voskovohnedá byľ vysoká od 15 do 30 cm vyrastá zo spleti hrubých krátkych koreňov parazitujúcich na iných rastlinách. Kvitne v máji v tienistých listnatých i zmiešaných lesoch od nížin do horského stupňa. Je rozšírená v celej Európe.


Hmyzovník Holubyho

(Ophrys holubyana)

Hmyzovník Holubyho je bizarná orchidea podobná čmeliakovi. Je veľmi vzácna, rastie na severnom okraji Piešťan. Byľ je vysoká 15-40 cm, ružovkasté alebo fialovkasté kvety sú kombinované s hnedým pyskom a ružovou kresbou. Kvitne v máji na suchých, chudobných lúkach v pahorkatinách.


Vstavač mužský poznačený

(Orchis mascula ssp.signifera)

Vstavač mužský poznačený je pomerne častý na kosených lúkach, pasienkoch, vo svetlých listnatých lesoch, napr. v oblasti Výtokov. Byľ je 20 – 50 cm vysoká na báze tmavopurpurovo bodkovaná. Súkvetie je redšie, kvety sú ružové, veľké do 2 cm. Kvitne v máji. Má európske rozšírenie.


Vstavač vojenský

(Orchis militaris)

U nás pomerne častý druh rastúci na vápnitých pôdach kosených lúk a pasienkoch. Byľ je 20-50 cm vysoká, nesie 20 – 50 svetloružových kvetov s pyskom do 15 mm a prilbou (odtiaľ názov rastliny). Kvitne v máji aj v celých aspektoch a je rozšírený v Európe a Malej Ázii.


Vstavač bledý

(Orchis pallens)

Tento druh krásnej orchidey rozkvitá u nás ako prvý bledožltými kvetmi už v apríli. Rastlina dosahuje výšky 20-40 cm, listy sú lesklé, zelené, kvety majú výraznú špecifickú vôňu. Rastliny sú časté napr. v lesoch Havrana, na kosených lúkach, na vápnitých pôdach.


Vstavač purpurový

(Orchis purpurea)

Mohutnejšia orchidea dorastajúca do výšky 80 cm. Má veľké purpurovohnedé kvety. Súkvetie dosahuje až 25 cm. Kvitne v máji vo svetlých listnatých lesoch, krovinatých stráňach, niekedy masovo (Sokolovce). Je rozšírený v strednej a južnej Európe, na východ po Krym a Kaukaz.


Vemenník dvojlistý

(Platanthera bifolia ssp. bifolia)

Má ryhovanú lysú byľ dorastajúcu do 50 cm. Biele kvety sú pomerne veľké – až 25 mm, riedko rozmiestnené v 10 až 20 cm súkvetí. Na báze byle má 2 listy. Kvitne v máji a rastie na suchých i vlhkých lúkach, vo svetlých listnatých lesoch, kroviskách, na kyslých pôdach. Je rozšírená v celej Európe


Zvláštnosťou orchideí je časté kríženie, ktoré sa vyskytuje hlavne na lokalitách vitálnych populácií krížiacich sa druhov. Vzácnosť a krása orchideí je dôvodom pre ochranu nielen samotných jedincov, ale aj ich biotopov. To, či sa tieto zvláštne a krásne rastliny zachovajú aj pre nasledujúce generácie bude závisieť  od našej schopnosti vedieť oceniť hodnoty, ktoré sú ukryté v prírode.


Autor textu a fotografií: Ing. František Bača


Top